Pomaly sa rozvidnieva a vy sa po ťažkej noci prebúdzate vedľa neznámej historickej sochy v cudzej krajine. Chvíľu dúfate, že sa medzi vami a pekne vytvarovaným kameňom nič nestalo. Keď sa trochu spamätáte, začnete rozmýšľať nad tým, či sa vytesaná osobnosť o niečo zaslúžila alebo ide o asistenta tunajších diktátorov. Z myšlienok vás vytrhne až jasajúci sprievod, ktorý v hojnom počte pochoduje po neďalekej hlavnej ceste. Keď chcete vzniknutú situáciu vyriešiť v pokoji v najbližšej kaviarni, tvrdo narazíte – je zavreté. Čo sa to deje?
Pokiaľ nie ste svedkami akejsi náhodnej revolúcie, pravdepodobne ste sa ocitli uprostred osláv nejakého tunajšieho štátneho sviatku. Tím Travelkingu by vás rád ušetril podobných ranných prekvapení, a preto vám predstavíme všetky štátne sviatky, ktoré sa oslavujú vo Vyšehradskej štvorke, teda v Česku, na Slovensku, v Poľsku a Maďarsku, kam tak radi jazdíte. Už len samotný počet dní pracovného pokoja sa v najrôznejších štátoch líši. V Českej republike ich je 13, rovnako ako v Poľsku. V Maďarsku majú o jeden deň voľna menej, avšak v porovnaní napríklad s Holandskom, ktoré má v kalendári len 7 štátnych sviatkov, si Vyšehradská štvorka môže gratulovať a obzvlášť my, Slováci – máme totiž dokonca 16 sviatočných dní. No… niekedy sa tá borovička predsa vypiť musí.
Česko vs. Slovensko alebo čo bratia neoslavujú?
Vzhľadom k tomu, že Česi a Slováci kráčali významnú časť dejín spolu alebo aspoň vedľa seba, majú mnoho štátnych sviatkov spoločných. Konkrétne Deň vzniku samostatného českého/slovenského štátu (1.1.), Veľký piatok a Veľkonočný pondelok (nepravidelne), Sviatok práce (1.5.), Deň víťazstva (8.5.), príchod slovanských vierozvestcov (5.7.), Deň boja za slobodu a demokraciu (17.11.), a nakoniec aj vianočné sviatky – Štedrý deň a 1. a 2. sviatok vianočný (24. – 26.12.).
Odlišnosti v českom a slovenskom kalendári sú spôsobené hlavne väčšou náboženskou tradíciou na Slovensku a rozdielnym nazeraním na históriu svojho národa. medzi štátne sviatky na Slovensku nepatrí trebárs Upálenie Jana Husa (6.7.), Deň Českej štátnosti (28.9.) a prekvapivo ani Deň vzniku samostatného československého štátu (28.10.). Naopak naviac oslavujeme Zjavenie Pána/sviatok Troch kráľov (6.1.), Výročie Slovenského národného povstania (29.8.), Deň Ústavy SR (1.9.), Sedembolestná Panna Mária (15.9.) a Sviatok všetkých svätých (1.11.). Za sviatok bola na Slovensku vyhlásená dokonca aj Veľkonočná nedeľa, avšak dá sa predpokladať, že väčšina pracujúcich by ocenila skôr „Veľkonočný utorok“.
Vybrané sviatky
Výročie Slovenského národného povstania: Dňa 29.8.1944 započalo ozbrojené slovenské národné povstanie protifašistických síl, ktoré trvalo až do 28.10. toho istého roku. Výsledkom bolo zničenie povstaleckej armády a poprava veliteľov tejto akcie Rudolfa Viesta a Jána Goliana. Aj napriek tomu sa však jedná o významnú udalosť, kedy sa Slovenský národ hrdinsky vzoprel fašistickému nepriateľovi. V bojoch zomrel napríklad aj Ján Šverma, po ktorom sú pomenované ulice nielen na Slovensku, ale i v Česku.
Sedembolestná Panna Mária: Tento kresťansky založený sviatok, už podľa názvu, celkom zjavne oslavuje matku Ježiša Krista - Pannu Máriu. Mnohí by sa však mohli pozastaviť nad prídavným menom Sedembolestná. Prívlastok odkazuje na sedem bolestí, ktoré Panna Mária zažila v súvislosti s Ježišom Kristom. Patrí medzi ne napríklad Ježišovo ukrižovanie alebo jeho pohreb. Vzhľadom k tomu, že Sedembolestná Panna Mária je patrónkou Slovenska, dal by sa tento sviatok prirovnať k Dňu Českej štátnosti, kedy má sviatok Václav, teda pre zmenu patrón Česka.
Poľskú zbožnosť spoznáte i v kalendári
Aj v Poľsku je niekoľko sviatkov, ktoré sa od tých slovenských prakticky nelíšia. Ide o Nový rok (1.1.), Veľkonočný pondelok (nepravidelne), Sviatok práce (1.5.), a vianočné sviatky – tu však pozor, na rozdiel od Čechov alebo Slovákov, majú v Poľsku sviatok iba 25.12. a 26.12. Podobne ako na Slovensku, Poliaci oslavujú tiež sviatok Troch kráľov (6.1.), Veľkonočnú nedeľu (nepravidelne), Sviatok všetkých svätých (1.11.) a Deň Ústavy (3.5.).
Medzi ďalšími poľskými sviatkami figurujú najmä tie kresťanské, a to: Svätodušná nedeľa (50 dní po Veľkej noci), Slávnosť tela a krvi Krista (60 dní po Veľkej noci) a Nanebovzatie Panny Márie/Deň poľskej armády (15.8.) a Deň nezávislosti (11.11.). Prekvapivé môže byť, že sa v Poľsku neoslavuje Deň víťazstva nad fašizmom, a to aj napriek tomu, akou veľmi zlou skúsenosťou Druhá svetová vojna pre Poliakov bola.
Vybrané sviatky
Svätodušná nedeľa (Letnice):
Z teologického hľadiska sa Svätodušná nedeľa, ktorá sa oslavuje 50. deň po Veľkej noci, vzťahuje k zoslaniu Ducha svätého na apoštolov po Ježišovom nanebovstúpení. Letnicami vrcholí päťdesiatdenná oslava Veľkej noci, ide tak o jeden z najdôležitejších kresťanských sviatkov, o ktorom sa našli prvé zmienky už v 3. storočí. Typickou farbou pre Svätodušnú nedeľu je červená, ktorá symbolizuje ohnivé jazyky pri zosielaní Ducha svätého na apoštolov.
Slávnosť tela a krvi Krista (ľudovo označované ako Božie telo): Ide o rímskokatolícky sviatok, ktorý má upozorniť na prítomnosť Ježišovho tela a krvi v eucharistii, resp. v prijímanom chlebe a víne. Jeho dátum sa každý rok mení a vychádza na 60. deň po Veľkej noci. Práve tento sviatok by vás v poľských uliciach mohol zaskočiť. Z kostolov totiž vychádzajú alegorické sprievody, ktoré so sebou nesú oltár a najrôznejšie predmety. Neinformovaného turistu by tak skupinka ľudí vo voľnom bielom oblečení mohla značne zmiasť. Možno vás prekvapí, že práve tento sviatok bol veľmi populárny aj v Československu v období prvej republiky, avšak s príchodom totalitného režimu bola táto tradícia vyhladená.
Deň nezávislosti: Obdobne ako si v Česku pripomínajú 28. október, Poliaci si pripomínajú 11. november 1918, kedy Poľsko znovu nadobudlo suverenitu. Vznikla vtedy druhá Poľská republika, ktorá sa po 123 rokoch oslobodila z ruského, rakúsko-uhorského a pruského područia. Tento štátny sviatok bol však zavedený až v roku 1937.
Maďari radi oslavujú vlastný štát
V Maďarsku je, podobne ako v predchádzajúcich troch krajinách, za štátny sviatok považovaný Nový rok (1.1.), Veľká noc (nedeľa a pondelok), Sviatok práce (1.5.) a dva vianočné sviatky (25. a 26.12.) a rovnako ako v Poľsku i Maďari oslavujú Svätodušnú nedeľu (50 dní po Veľkej noci) a Sviatok všetkých svätých (1.11.).
Maďarský národ si potrpí najmä na sviatky spojené s historickými udalosťami, ktoré sa týkajú ich štátu. Hneď 15. marca si pripomínajú vypuknutie revolúcie 1848, 20. augusta Deň samostatného štátu (Deň sv. Štefana) a 23. októbra oslavujú vypuknutie revolúcie v roku 1956. Z kresťanských udalostí majú navyše okrem Svätodušnej nedele, vyhlásený za štátny sviatok aj Svätodušný pondelok.
Vybrané sviatky
Vypuknutie revolúcie 1956: Od 23. októbra až do 10. novembra trvalo povstanie maďarského ľudu proti stalinistickej diktatúre a sovietskej okupácii. Počas tejto kontrarevolúcie došlo podľa oficiálnych zdrojov k 2 652 úmrtiam a takmer 20 tisícom zranení. Niektorí historici však upozorňujú, že tieto čísla boli pravdepodobne mnohonásobne vyššie a počet úmrtí sa mohol vyšplhať až ku státisícom. Po potlačení povstania nastalo v Maďarsku obdobie, ktoré sa dá prirovnať k normalizácii vo vtedajšom Československu.
Kto je pripravený, nie je prekvapený
Väčšina sviatkov nikoho neprekvapí, pár sviatkov môže byť zaujímavé zažiť na vlastnej koži a niektorým je zase lepšie sa vyhnúť. Vždy sa ale vyplatí poznať čo najlepšie kultúru vašej cieľovej destinácie, aby vás náhodou nezaskočilo, že sú všetky podniky v meste zavreté, alebo naopak, že v inak pokojnej a mierumilovnej lokalite, kam ste si prišli oddýchnuť, sa konajú bujaré oslavy.
